Initial import of extracted KDE i18n tarballs

1 files changed, 182 insertions, 0 deletions

diff --git a/tde-i18n-sk/docs/kdebase/khelpcenter/userguide/history.docbook b/tde-i18n-sk/docs/kdebase/khelpcenter/userguide/history.docbook
new file mode 100644
index 00000000000..b3e6cb4bfeb
--- /dev/null
+++ b/tde-i18n-sk/docs/kdebase/khelpcenter/userguide/history.docbook
@@ -0,0 +1,182 @@
+<chapter id="history">
+<title
+>Krátky výlet do histórie &kde;</title>
+
+<epigraph>
+<attribution
+>The <abbrev
+>CEO</abbrev
+> of a big software company, at
+the beginning of the 80s...(apocryphal)</attribution
+> 
+<para
+>640KB musí byť dosť pre každého </para>
+</epigraph>
+
+<sect1 id="before-kde">
+<title
+>Pred &kde;</title>
+
+<para
+>Od začiatkov vývoja systému &UNIX; tu bol stále jeden veľký problém: jadro bolo stabilné a existoval výkonný softvér. Ale iba málo ľudí dokázalo používať &UNIX;, pretože ho vytvorili hlavne pre študentov a profesionálov, ktorí tento systém už dlho študovali. Napríklad štandardná metóda pre čítanie diskusných skupín USENET bola:</para>
+
+<screen
+><userinput
+><command
+>find</command
+> <filename
+>/var/spool/news</filename
+> <parameter
+>-name '[0-9]*' -exec cat {} \;</parameter
+> | <command
+>more</command
+></userinput>
+</screen>
+
+<para
+>Aj ked výkonný a efektívny, nedal sa nazvať uživateľský prítulný. Dnes, ked existuje veľa dobrých rozhraní ako je <application
+>tin</application
+> a &knode;, ktoré poskytujú intuitívne grafické rozhranie (&GUI;). Bohužiaľ tieto &GUI; nemajú rovnaký vzhľad a chovanie. Ako riešenie mali byť komerčné knižnice pre vývojárov, ako je &Motif;, ale tieto knižnice boli príliš dlho veľmi drahé a pomalé. </para>
+
+<para
+>Nastavenie programov bolo často dosť zložité. Aj ked pre preklad obvykle stačila kombinácia príkazov <userinput
+><command
+>./configure</command
+> &amp;&amp; <command
+>make</command
+> &amp;&amp; <command
+>make <option
+>install</option
+></command
+></userinput
+>, len málo programov bolo možné nastaviť pomocou menu alebo skriptov. Vo väčšine prípadov ste museli upraviť textový súbor ručne. Často sa stalo, že chybne umiestnená bodka zničila celý súbor a museli ste začať od začiatku. Každá zmena nastavenia znamenala celý proces opakovať.</para>
+
+<para
+>Toto všetko spôsobilo, že &Linux; a ostatné systémy &UNIX; nedokázali osloviť širšiu verejnosť. V rovnakom čase veľa ľudí nebolo spokojných so svojím operačným systémom, pretože mu chýbala stabilita a ani výkon nebol taký, aký si predstavovali. Iným vadilo, že si musia pre novú verziu programu kúpiť nový počítač, pretože potreboval viac <acronym
+>RAM</acronym
+> a miesta na disku. Nová verzia často obsahovala funkcie, ktoré využil iba málokto. </para>
+
+<para
+><emphasis
+>&kde; je iné.</emphasis
+> Aj ked sa nesnažíme nahradiť tradičný &UNIX; shell, pracujeme na nástroji, ktorý urobí &UNIX; jednoduchším. Chceme pritiahnuť viac používateľov do prostredia &UNIX;. Jednoduché veci musia byť jednoduché, ale zložité veci musí byť stále možné dosiahnuť. Jednotné rozhranie by malo nahradiť momentálne množstvo rôznych rozhraní. </para>
+
+</sect1>
+
+
+<sect1 id="what-kde-can-do-for-you">
+<title
+>Čo vám &kde; môže poskytnúť</title>
+
+<para
+>&kde; je navrhnuté pre každého.</para>
+
+<para
+>Pre nových používateľov systému &UNIX; alebo pre tých, ktorých nezaujímajú nové technológie a príkazy, ktoré v ich starších operačných systémoch neboli, nie je nutné zoznámenie s príkazovým riadkom, ak nechcú. &kde; ale má čo ponúknuť aj skúseným používateľom &UNIX;, kde grafické rozhranie zjednoduší predtým zložité úlohy a príkazový riadok je stále hned po ruke.</para>
+
+<para
+>Nezávisí na vašej úrovni skúseností s &UNIX; alebo iným operačným systémom, &kde; vám prinesie:</para>
+
+<itemizedlist
+> <listitem
+> <para
+>Dobre vyzerajúce a ľahko používateľné prostredie.</para
+> </listitem
+> <listitem
+> <para
+>Výkonnéhoi a ľahko používateľného správcu súborov</para
+> </listitem
+> <listitem
+> <para
+>Rovnako výkonný a ľahko používateľný web prehliadač</para
+> </listitem
+> <listitem
+> <para
+>Jednoduché centralizované nastavenie</para
+> </listitem
+> <listitem
+> <para
+>Široký zoznam aplikácií, s ktorými dokážete pracovať za pár minút po prvom spustení &kde;.</para
+> </listitem
+> <listitem
+> <para
+>On-line pomocníka v každej situácii.</para
+> </listitem
+> <listitem
+> <para
+>Konzistentné rozhranie. Menu sú rovnaké vo všetkých aplikáciách, klávesové skratky sa chovajú rovnako, ikony panelov nástrojov vždy fungujú rovnako.</para
+> </listitem
+> </itemizedlist>
+
+</sect1>
+
+<sect1 id="background-of-kde">
+<title
+>Pozadie &kde;</title>
+
+<para
+>V októbri 1996 nemecký vývojár <application
+>LyX</application
+> Matthias Ettrich inicioval vývoj &kde; svojou správou v USENET. Čoskoro potom niekoľko zaujatých vývojárov začalo plánovať a programovať časti nového projektu. O rok neskôr boli uverejnené alfa a beta verzie správcu okien a súborov, emulátoru terminálu, systému pomocníka a nástroja pre konfiguráciu. Ukázali sa ako relatívne stabilné. </para>
+
+<para
+>&kde; 1.0 bolo uverejnené v júli 1998. Bola to stabilná verzia, ktorá vydržala dalších šesť mesiacov kým vývojári pracovali na vylepšení &kde; bez ohľadu na stabilitu. V januári 1999 sa ich vylepšenia stabilizovali a boli integrované do &kde; 1.1, novej stabilnej verzie. </para>
+
+<para
+>Vývoj pokračoval smerom ku &kde; 2.0, skoro úplnému prepísaniu prostredia, ktoré sa objavilo 23. októbra 2000. Verzie &kde; 2.x sa vyvíjali počas šiestich dalších verzií skoro rok, kde každá nová verzia priniesla impozantné prostredie s novými funkciami a stabilitou.</para>
+
+<para
+>V dobe písania tohto dokumentu sa pripravuje verzia &kde; 3.0, ktorá má priniesť nové vylepšenia oproti sérii 2.x. Aj ked sa &GUI; nezmení tak veľmi ako pri prechode z &kde; 1 do &kde; 2, objaví sa veľa vylepšení ako úplne nový tlačový systém, zlepšená podpora <acronym
+>SSL</acronym
+> a úplná podpora jazykov písaných zprava doľava (napríklad arabštiny a hebrejčiny). Informácie o tomto vzrušujúcom vývoji nájdete na &kde-http;. </para>
+
+<para
+>Vývojári a používatelia väčšinou komunikujú pomocou niekoľkých konferencií popísaných v kapitole <link linkend="mailing-lists"
+>Konferencie</link
+>. Ak chcete pomôcť, prosím, urobte to. &kde; funguje na základe dobrovoľnej pomoci a vždy vás radi privítame.</para>
+
+</sect1>
+
+<sect1 id="legal-status">
+<title
+>Právne poznámky</title>
+
+<para
+>&kde; je voľne šíriteľný softvér a všetky jeho časti sú vydané pod voľne šíriteľnými licenciami ako je GPL.</para>
+
+</sect1>
+
+<sect1 id="getting-kde">
+<title
+>Ako získať nové časti</title>
+
+<para
+>Hlavná webová stránka &kde; je &kde-http;. Nájdete tam všetky dôležité informácie o &kde; vrátane oznamov, opráv chýb, informácií pre vývojárov a veľa iných.</para>
+
+<para
+>Aktualizácie softvéru nájdete na našom &FTP; serveri &kde-ftp; alebo použite mirror, ak máte nejaký blízko. Ich aktuálny zoznam nájdete na <ulink url="http://www.kde.org/ftpmirrors.html"
+>http://www.kde.org/ftpmirrors.html</ulink
+>.</para>
+
+<para
+>Na &FTP; serveri v priečinku <filename
+>unstable</filename
+> je vždy najnovšia verzia sofvéru, ale často málo testovaná a nemusí sa dokonca ani spustiť. Ak hľadáte bezpečnejšie časti, navštívte priečinok <filename
+>stable</filename
+>, kam sa ukladajú Beta a finálne verzie. </para>
+
+<para
+>Ak vás zaujíma vývoj aplikácií &kde;, mali by ste navštíviť <ulink url="http://developer.kde.org/"
+>http://developer.kde.org/"</ulink
+>, kde nájdete množstvo informácií vrátané návodov, <acronym
+>API</acronym
+>, dokumentácie ku knižniciam &kde; a veľa dalšieho. Dalšie miesto, ktoré by vám mohlo zaujímať, je server firmy Troll Tech (<ulink url="http://www.trolltech.com/"
+>http://www.trolltech.com</ulink
+>), ktorá obsahuje informácie o knižnici &Qt; používanej v &kde;. Asi zistíte, že sa vyplatí prihlásiť sa do <link linkend="mailing-lists"
+>konferencie pre vývojárov &kde;</link
+>.</para>
+
+</sect1>
+
+</chapter>
+