diff options
Diffstat (limited to 'tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook')
| -rw-r--r-- | tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook | 182 |
1 files changed, 182 insertions, 0 deletions
diff --git a/tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook b/tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook new file mode 100644 index 00000000000..b3e6cb4bfeb --- /dev/null +++ b/tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook @@ -0,0 +1,182 @@ +<chapter id="history"> +<title +>Krátky výlet do histórie &kde;</title> + +<epigraph> +<attribution +>The <abbrev +>CEO</abbrev +> of a big software company, at +the beginning of the 80s...(apocryphal)</attribution +> +<para +>640KB musí byť dosť pre každého </para> +</epigraph> + +<sect1 id="before-kde"> +<title +>Pred &kde;</title> + +<para +>Od začiatkov vývoja systému &UNIX; tu bol stále jeden veľký problém: jadro bolo stabilné a existoval výkonný softvér. Ale iba málo ľudí dokázalo používať &UNIX;, pretože ho vytvorili hlavne pre študentov a profesionálov, ktorí tento systém už dlho študovali. Napríklad štandardná metóda pre čítanie diskusných skupín USENET bola:</para> + +<screen +><userinput +><command +>find</command +> <filename +>/var/spool/news</filename +> <parameter +>-name '[0-9]*' -exec cat {} \;</parameter +> | <command +>more</command +></userinput> +</screen> + +<para +>Aj ked výkonný a efektívny, nedal sa nazvať uživateľský prítulný. Dnes, ked existuje veľa dobrých rozhraní ako je <application +>tin</application +> a &knode;, ktoré poskytujú intuitívne grafické rozhranie (&GUI;). Bohužiaľ tieto &GUI; nemajú rovnaký vzhľad a chovanie. Ako riešenie mali byť komerčné knižnice pre vývojárov, ako je &Motif;, ale tieto knižnice boli príliš dlho veľmi drahé a pomalé. </para> + +<para +>Nastavenie programov bolo často dosť zložité. Aj ked pre preklad obvykle stačila kombinácia príkazov <userinput +><command +>./configure</command +> && <command +>make</command +> && <command +>make <option +>install</option +></command +></userinput +>, len málo programov bolo možné nastaviť pomocou menu alebo skriptov. Vo väčšine prípadov ste museli upraviť textový súbor ručne. Často sa stalo, že chybne umiestnená bodka zničila celý súbor a museli ste začať od začiatku. Každá zmena nastavenia znamenala celý proces opakovať.</para> + +<para +>Toto všetko spôsobilo, že &Linux; a ostatné systémy &UNIX; nedokázali osloviť širšiu verejnosť. V rovnakom čase veľa ľudí nebolo spokojných so svojím operačným systémom, pretože mu chýbala stabilita a ani výkon nebol taký, aký si predstavovali. Iným vadilo, že si musia pre novú verziu programu kúpiť nový počítač, pretože potreboval viac <acronym +>RAM</acronym +> a miesta na disku. Nová verzia často obsahovala funkcie, ktoré využil iba málokto. </para> + +<para +><emphasis +>&kde; je iné.</emphasis +> Aj ked sa nesnažíme nahradiť tradičný &UNIX; shell, pracujeme na nástroji, ktorý urobí &UNIX; jednoduchším. Chceme pritiahnuť viac používateľov do prostredia &UNIX;. Jednoduché veci musia byť jednoduché, ale zložité veci musí byť stále možné dosiahnuť. Jednotné rozhranie by malo nahradiť momentálne množstvo rôznych rozhraní. </para> + +</sect1> + + +<sect1 id="what-kde-can-do-for-you"> +<title +>Čo vám &kde; môže poskytnúť</title> + +<para +>&kde; je navrhnuté pre každého.</para> + +<para +>Pre nových používateľov systému &UNIX; alebo pre tých, ktorých nezaujímajú nové technológie a príkazy, ktoré v ich starších operačných systémoch neboli, nie je nutné zoznámenie s príkazovým riadkom, ak nechcú. &kde; ale má čo ponúknuť aj skúseným používateľom &UNIX;, kde grafické rozhranie zjednoduší predtým zložité úlohy a príkazový riadok je stále hned po ruke.</para> + +<para +>Nezávisí na vašej úrovni skúseností s &UNIX; alebo iným operačným systémom, &kde; vám prinesie:</para> + +<itemizedlist +> <listitem +> <para +>Dobre vyzerajúce a ľahko používateľné prostredie.</para +> </listitem +> <listitem +> <para +>Výkonnéhoi a ľahko používateľného správcu súborov</para +> </listitem +> <listitem +> <para +>Rovnako výkonný a ľahko používateľný web prehliadač</para +> </listitem +> <listitem +> <para +>Jednoduché centralizované nastavenie</para +> </listitem +> <listitem +> <para +>Široký zoznam aplikácií, s ktorými dokážete pracovať za pár minút po prvom spustení &kde;.</para +> </listitem +> <listitem +> <para +>On-line pomocníka v každej situácii.</para +> </listitem +> <listitem +> <para +>Konzistentné rozhranie. Menu sú rovnaké vo všetkých aplikáciách, klávesové skratky sa chovajú rovnako, ikony panelov nástrojov vždy fungujú rovnako.</para +> </listitem +> </itemizedlist> + +</sect1> + +<sect1 id="background-of-kde"> +<title +>Pozadie &kde;</title> + +<para +>V októbri 1996 nemecký vývojár <application +>LyX</application +> Matthias Ettrich inicioval vývoj &kde; svojou správou v USENET. Čoskoro potom niekoľko zaujatých vývojárov začalo plánovať a programovať časti nového projektu. O rok neskôr boli uverejnené alfa a beta verzie správcu okien a súborov, emulátoru terminálu, systému pomocníka a nástroja pre konfiguráciu. Ukázali sa ako relatívne stabilné. </para> + +<para +>&kde; 1.0 bolo uverejnené v júli 1998. Bola to stabilná verzia, ktorá vydržala dalších šesť mesiacov kým vývojári pracovali na vylepšení &kde; bez ohľadu na stabilitu. V januári 1999 sa ich vylepšenia stabilizovali a boli integrované do &kde; 1.1, novej stabilnej verzie. </para> + +<para +>Vývoj pokračoval smerom ku &kde; 2.0, skoro úplnému prepísaniu prostredia, ktoré sa objavilo 23. októbra 2000. Verzie &kde; 2.x sa vyvíjali počas šiestich dalších verzií skoro rok, kde každá nová verzia priniesla impozantné prostredie s novými funkciami a stabilitou.</para> + +<para +>V dobe písania tohto dokumentu sa pripravuje verzia &kde; 3.0, ktorá má priniesť nové vylepšenia oproti sérii 2.x. Aj ked sa &GUI; nezmení tak veľmi ako pri prechode z &kde; 1 do &kde; 2, objaví sa veľa vylepšení ako úplne nový tlačový systém, zlepšená podpora <acronym +>SSL</acronym +> a úplná podpora jazykov písaných zprava doľava (napríklad arabštiny a hebrejčiny). Informácie o tomto vzrušujúcom vývoji nájdete na &kde-http;. </para> + +<para +>Vývojári a používatelia väčšinou komunikujú pomocou niekoľkých konferencií popísaných v kapitole <link linkend="mailing-lists" +>Konferencie</link +>. Ak chcete pomôcť, prosím, urobte to. &kde; funguje na základe dobrovoľnej pomoci a vždy vás radi privítame.</para> + +</sect1> + +<sect1 id="legal-status"> +<title +>Právne poznámky</title> + +<para +>&kde; je voľne šíriteľný softvér a všetky jeho časti sú vydané pod voľne šíriteľnými licenciami ako je GPL.</para> + +</sect1> + +<sect1 id="getting-kde"> +<title +>Ako získať nové časti</title> + +<para +>Hlavná webová stránka &kde; je &kde-http;. Nájdete tam všetky dôležité informácie o &kde; vrátane oznamov, opráv chýb, informácií pre vývojárov a veľa iných.</para> + +<para +>Aktualizácie softvéru nájdete na našom &FTP; serveri &kde-ftp; alebo použite mirror, ak máte nejaký blízko. Ich aktuálny zoznam nájdete na <ulink url="http://www.kde.org/ftpmirrors.html" +>http://www.kde.org/ftpmirrors.html</ulink +>.</para> + +<para +>Na &FTP; serveri v priečinku <filename +>unstable</filename +> je vždy najnovšia verzia sofvéru, ale často málo testovaná a nemusí sa dokonca ani spustiť. Ak hľadáte bezpečnejšie časti, navštívte priečinok <filename +>stable</filename +>, kam sa ukladajú Beta a finálne verzie. </para> + +<para +>Ak vás zaujíma vývoj aplikácií &kde;, mali by ste navštíviť <ulink url="http://developer.kde.org/" +>http://developer.kde.org/"</ulink +>, kde nájdete množstvo informácií vrátané návodov, <acronym +>API</acronym +>, dokumentácie ku knižniciam &kde; a veľa dalšieho. Dalšie miesto, ktoré by vám mohlo zaujímať, je server firmy Troll Tech (<ulink url="http://www.trolltech.com/" +>http://www.trolltech.com</ulink +>), ktorá obsahuje informácie o knižnici &Qt; používanej v &kde;. Asi zistíte, že sa vyplatí prihlásiť sa do <link linkend="mailing-lists" +>konferencie pre vývojárov &kde;</link +>.</para> + +</sect1> + +</chapter> + |