diff options
Diffstat (limited to 'tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook')
| -rw-r--r-- | tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook | 78 |
1 files changed, 0 insertions, 78 deletions
diff --git a/tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook b/tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook deleted file mode 100644 index cab9330d568..00000000000 --- a/tde-i18n-sk/docs/tdebase/userguide/history.docbook +++ /dev/null @@ -1,78 +0,0 @@ -<chapter id="history"> -<title>Krátky výlet do histórie &kde;</title> - -<epigraph> -<attribution>The <abbrev>CEO</abbrev> of a big software company, at -the beginning of the 80s...(apocryphal)</attribution> -<para>640KB musí byť dosť pre každého </para> -</epigraph> - -<sect1 id="before-kde"> -<title>Pred &kde;</title> - -<para>Od začiatkov vývoja systému &UNIX; tu bol stále jeden veľký problém: jadro bolo stabilné a existoval výkonný softvér. Ale iba málo ľudí dokázalo používať &UNIX;, pretože ho vytvorili hlavne pre študentov a profesionálov, ktorí tento systém už dlho študovali. Napríklad štandardná metóda pre čítanie diskusných skupín USENET bola:</para> - -<screen><userinput><command>find</command> <filename>/var/spool/news</filename> <parameter>-name '[0-9]*' -exec cat {} \;</parameter> | <command>more</command></userinput> -</screen> - -<para>Aj ked výkonný a efektívny, nedal sa nazvať uživateľský prítulný. Dnes, ked existuje veľa dobrých rozhraní ako je <application>tin</application> a &knode;, ktoré poskytujú intuitívne grafické rozhranie (&GUI;). Bohužiaľ tieto &GUI; nemajú rovnaký vzhľad a chovanie. Ako riešenie mali byť komerčné knižnice pre vývojárov, ako je &Motif;, ale tieto knižnice boli príliš dlho veľmi drahé a pomalé. </para> - -<para>Nastavenie programov bolo často dosť zložité. Aj ked pre preklad obvykle stačila kombinácia príkazov <userinput><command>./configure</command> && <command>make</command> && <command>make <option>install</option></command></userinput>, len málo programov bolo možné nastaviť pomocou menu alebo skriptov. Vo väčšine prípadov ste museli upraviť textový súbor ručne. Často sa stalo, že chybne umiestnená bodka zničila celý súbor a museli ste začať od začiatku. Každá zmena nastavenia znamenala celý proces opakovať.</para> - -<para>Toto všetko spôsobilo, že &Linux; a ostatné systémy &UNIX; nedokázali osloviť širšiu verejnosť. V rovnakom čase veľa ľudí nebolo spokojných so svojím operačným systémom, pretože mu chýbala stabilita a ani výkon nebol taký, aký si predstavovali. Iným vadilo, že si musia pre novú verziu programu kúpiť nový počítač, pretože potreboval viac <acronym>RAM</acronym> a miesta na disku. Nová verzia často obsahovala funkcie, ktoré využil iba málokto. </para> - -<para><emphasis>&kde; je iné.</emphasis> Aj ked sa nesnažíme nahradiť tradičný &UNIX; shell, pracujeme na nástroji, ktorý urobí &UNIX; jednoduchším. Chceme pritiahnuť viac používateľov do prostredia &UNIX;. Jednoduché veci musia byť jednoduché, ale zložité veci musí byť stále možné dosiahnuť. Jednotné rozhranie by malo nahradiť momentálne množstvo rôznych rozhraní. </para> - -</sect1> - - -<sect1 id="what-kde-can-do-for-you"> -<title>Čo vám &kde; môže poskytnúť</title> - -<para>&kde; je navrhnuté pre každého.</para> - -<para>Pre nových používateľov systému &UNIX; alebo pre tých, ktorých nezaujímajú nové technológie a príkazy, ktoré v ich starších operačných systémoch neboli, nie je nutné zoznámenie s príkazovým riadkom, ak nechcú. &kde; ale má čo ponúknuť aj skúseným používateľom &UNIX;, kde grafické rozhranie zjednoduší predtým zložité úlohy a príkazový riadok je stále hned po ruke.</para> - -<para>Nezávisí na vašej úrovni skúseností s &UNIX; alebo iným operačným systémom, &kde; vám prinesie:</para> - -<itemizedlist> <listitem> <para>Dobre vyzerajúce a ľahko používateľné prostredie.</para> </listitem> <listitem> <para>Výkonnéhoi a ľahko používateľného správcu súborov</para> </listitem> <listitem> <para>Rovnako výkonný a ľahko používateľný web prehliadač</para> </listitem> <listitem> <para>Jednoduché centralizované nastavenie</para> </listitem> <listitem> <para>Široký zoznam aplikácií, s ktorými dokážete pracovať za pár minút po prvom spustení &kde;.</para> </listitem> <listitem> <para>On-line pomocníka v každej situácii.</para> </listitem> <listitem> <para>Konzistentné rozhranie. Menu sú rovnaké vo všetkých aplikáciách, klávesové skratky sa chovajú rovnako, ikony panelov nástrojov vždy fungujú rovnako.</para> </listitem> </itemizedlist> - -</sect1> - -<sect1 id="background-of-kde"> -<title>Pozadie &kde;</title> - -<para>V októbri 1996 nemecký vývojár <application>LyX</application> Matthias Ettrich inicioval vývoj &kde; svojou správou v USENET. Čoskoro potom niekoľko zaujatých vývojárov začalo plánovať a programovať časti nového projektu. O rok neskôr boli uverejnené alfa a beta verzie správcu okien a súborov, emulátoru terminálu, systému pomocníka a nástroja pre konfiguráciu. Ukázali sa ako relatívne stabilné. </para> - -<para>&kde; 1.0 bolo uverejnené v júli 1998. Bola to stabilná verzia, ktorá vydržala dalších šesť mesiacov kým vývojári pracovali na vylepšení &kde; bez ohľadu na stabilitu. V januári 1999 sa ich vylepšenia stabilizovali a boli integrované do &kde; 1.1, novej stabilnej verzie. </para> - -<para>Vývoj pokračoval smerom ku &kde; 2.0, skoro úplnému prepísaniu prostredia, ktoré sa objavilo 23. októbra 2000. Verzie &kde; 2.x sa vyvíjali počas šiestich dalších verzií skoro rok, kde každá nová verzia priniesla impozantné prostredie s novými funkciami a stabilitou.</para> - -<para>V dobe písania tohto dokumentu sa pripravuje verzia &kde; 3.0, ktorá má priniesť nové vylepšenia oproti sérii 2.x. Aj ked sa &GUI; nezmení tak veľmi ako pri prechode z &kde; 1 do &kde; 2, objaví sa veľa vylepšení ako úplne nový tlačový systém, zlepšená podpora <acronym>SSL</acronym> a úplná podpora jazykov písaných zprava doľava (napríklad arabštiny a hebrejčiny). Informácie o tomto vzrušujúcom vývoji nájdete na &kde-http;. </para> - -<para>Vývojári a používatelia väčšinou komunikujú pomocou niekoľkých konferencií popísaných v kapitole <link linkend="mailing-lists">Konferencie</link>. Ak chcete pomôcť, prosím, urobte to. &kde; funguje na základe dobrovoľnej pomoci a vždy vás radi privítame.</para> - -</sect1> - -<sect1 id="legal-status"> -<title>Právne poznámky</title> - -<para>&kde; je voľne šíriteľný softvér a všetky jeho časti sú vydané pod voľne šíriteľnými licenciami ako je GPL.</para> - -</sect1> - -<sect1 id="getting-kde"> -<title>Ako získať nové časti</title> - -<para>Hlavná webová stránka &kde; je &kde-http;. Nájdete tam všetky dôležité informácie o &kde; vrátane oznamov, opráv chýb, informácií pre vývojárov a veľa iných.</para> - -<para>Aktualizácie softvéru nájdete na našom &FTP; serveri &kde-ftp; alebo použite mirror, ak máte nejaký blízko. Ich aktuálny zoznam nájdete na <ulink url="http://www.kde.org/ftpmirrors.html">http://www.kde.org/ftpmirrors.html</ulink>.</para> - -<para>Na &FTP; serveri v priečinku <filename>unstable</filename> je vždy najnovšia verzia sofvéru, ale často málo testovaná a nemusí sa dokonca ani spustiť. Ak hľadáte bezpečnejšie časti, navštívte priečinok <filename>stable</filename>, kam sa ukladajú Beta a finálne verzie. </para> - -<para>Ak vás zaujíma vývoj aplikácií &kde;, mali by ste navštíviť <ulink url="http://developer.kde.org/">http://developer.kde.org/"</ulink>, kde nájdete množstvo informácií vrátané návodov, <acronym>API</acronym>, dokumentácie ku knižniciam &kde; a veľa dalšieho. Dalšie miesto, ktoré by vám mohlo zaujímať, je server firmy Troll Tech (<ulink url="http://www.trolltech.com/">http://www.trolltech.com</ulink>), ktorá obsahuje informácie o knižnici &Qt; používanej v &kde;. Asi zistíte, že sa vyplatí prihlásiť sa do <link linkend="mailing-lists">konferencie pre vývojárov &kde;</link>.</para> - -</sect1> - -</chapter> - |